Nie nemám čas.
Nie, teraz nemôžem.
Prepáč, ale dnes to nepôjde, už niečo mám.
Prepáč, ale musím to zrušiť nemám čas.
Ach, ja mám toľko práce, nestíham.
Nie, teraz nemôžem.
Prepáč, ale dnes to nepôjde, už niečo mám.
Prepáč, ale musím to zrušiť nemám čas.
Ach, ja mám toľko práce, nestíham.
Áno, hovorí Vám to niečo?
Počúvate tieto vety, dennodenne?
Alebo, ich používate práve VY?
Myslím si, že nikto sa ešte nevyhol týmto vetám. Ani ja, ani vy, ani nikto iný.
Poznáte ten pocit, keď si myslíte že nevládzete? Že nemôžete ísť s kamarátmi von? Máte plno povinností, tak na všetko odpovedáte,nie? No, lenže si neuvedomujete, že sú to len výhovorky.
Skúšali ste sa zamyslieť, koľko stráveného času miniete nad týmito vetami ? Veľa ľudí rozpráva, stále dookola to isté: Musím spraviť toto, musím spraviť tamto, nestíham... Pričom, doma sedia a len tak pozerajú televíziu, alebo sú na PC, čítajú knihu. Miesto toho, aby prijali pozvanie von, odkladajú všetko so slovami: Však nabudúce... Moja otázka znie: Kedy bude, to NABUDÚCE?
Nehovorím, že ľudia nič doma nerobia, nie, to netvrdím, ale mám skúsenosti s pár ľuďmi, ktorí, áno.
PRÍKLAD: Mám jednu kamarátku, ktorá sa strašne rada bavila, smiala sa. Zrazu z ničoho nič, začala vravieť, nám už typické vety: "Tina nemám čas. Tina, nie, prepáč, ale budeme to musieť presunúť." Keď mi to pár krát povedala, brala som to ešte v pohode. No keď som videla ako miesto toho, čo že vraj musela spraviť, bola celý čas na Facebooku a každých 10 minút, menila statusy, som si uvedomila, že to dievča robí obrovskú chybu. Snažila som sa ju volať von, no ona stále, nie. Takto sa to ťahalo rok. Som jej napísala, že čo ju to stále baví sedieť medzi štyrmi stenami, doma. Neviem akým zázrakom, povedala: "No, dobre možno na chvíľku mám čas ísť, von." Vedela som v tej chvíli svoje, ale nechcela som ju nahnevať svojím názorom. Na koniec z tej chvíľky, sa stala hodina, dve hodiny, až na koniec sme zistili, že sa blíži 23:00. Bola, to znova ona, to usmievavé dievča, ktoré som poznala a najmä cieľavedomé, ktoré si stále išlo za svojím snom, aby mala super výsledky a bola so sebou spokojná. Potom sme sa pár dní nevideli a ani sme si nepísali. Keď v tom mi napísala správu, že som mala pravdu, že by konečne mala niečo začať zo sebou robiť, a nie sedieť doma medzi štyrmi stenami a pozerať do PC.
Chcem, Vám tým len toľko povedať, že vaše vety: A však spravím to o hodinu. A spravím to večer. Spravím to zajtra. A mohla by som tu písať, ďalšie vety, ktoré sú dosť podobné týmto. Týmito vetami, klamete len sami seba. Áno, začiatky sú ťažké, ale keď si dáte nejaký cieľ, ktorý vás posúva ďalej, uvidíte, že budete spokojní, tak ako aj psychicky, aj fyzicky. A najmä budete spokojní sami so sebou. Ťažko je žiť, keď ani neviete za čo bojujete. Ťažko je žiť, keď neviete ani kam smerujete. Na nikoho sa nespoliehajte, len sami na seba. Nikto Vás nevyzdvihne priamo do neba. Cestu životom si vyberáte VY a len vy sami.
Takže, keď chceš mať dobré výsledky a chceš byť spokojný sám so sebou. Tak sa prestaň vyhovárať. Nie, len k druhým ľuďom, ale hlavne prestaň dávať, výhovorky sám sebe. Keď budeš mať len výhovorky, zistíš, že z tých "kecov" čo každému dávaš do hlavy. Výsledky nebudeš mať.
Počúvate tieto vety, dennodenne?
Alebo, ich používate práve VY?
Myslím si, že nikto sa ešte nevyhol týmto vetám. Ani ja, ani vy, ani nikto iný.
Poznáte ten pocit, keď si myslíte že nevládzete? Že nemôžete ísť s kamarátmi von? Máte plno povinností, tak na všetko odpovedáte,nie? No, lenže si neuvedomujete, že sú to len výhovorky.
Skúšali ste sa zamyslieť, koľko stráveného času miniete nad týmito vetami ? Veľa ľudí rozpráva, stále dookola to isté: Musím spraviť toto, musím spraviť tamto, nestíham... Pričom, doma sedia a len tak pozerajú televíziu, alebo sú na PC, čítajú knihu. Miesto toho, aby prijali pozvanie von, odkladajú všetko so slovami: Však nabudúce... Moja otázka znie: Kedy bude, to NABUDÚCE?
Nehovorím, že ľudia nič doma nerobia, nie, to netvrdím, ale mám skúsenosti s pár ľuďmi, ktorí, áno.
PRÍKLAD: Mám jednu kamarátku, ktorá sa strašne rada bavila, smiala sa. Zrazu z ničoho nič, začala vravieť, nám už typické vety: "Tina nemám čas. Tina, nie, prepáč, ale budeme to musieť presunúť." Keď mi to pár krát povedala, brala som to ešte v pohode. No keď som videla ako miesto toho, čo že vraj musela spraviť, bola celý čas na Facebooku a každých 10 minút, menila statusy, som si uvedomila, že to dievča robí obrovskú chybu. Snažila som sa ju volať von, no ona stále, nie. Takto sa to ťahalo rok. Som jej napísala, že čo ju to stále baví sedieť medzi štyrmi stenami, doma. Neviem akým zázrakom, povedala: "No, dobre možno na chvíľku mám čas ísť, von." Vedela som v tej chvíli svoje, ale nechcela som ju nahnevať svojím názorom. Na koniec z tej chvíľky, sa stala hodina, dve hodiny, až na koniec sme zistili, že sa blíži 23:00. Bola, to znova ona, to usmievavé dievča, ktoré som poznala a najmä cieľavedomé, ktoré si stále išlo za svojím snom, aby mala super výsledky a bola so sebou spokojná. Potom sme sa pár dní nevideli a ani sme si nepísali. Keď v tom mi napísala správu, že som mala pravdu, že by konečne mala niečo začať zo sebou robiť, a nie sedieť doma medzi štyrmi stenami a pozerať do PC.
Chcem, Vám tým len toľko povedať, že vaše vety: A však spravím to o hodinu. A spravím to večer. Spravím to zajtra. A mohla by som tu písať, ďalšie vety, ktoré sú dosť podobné týmto. Týmito vetami, klamete len sami seba. Áno, začiatky sú ťažké, ale keď si dáte nejaký cieľ, ktorý vás posúva ďalej, uvidíte, že budete spokojní, tak ako aj psychicky, aj fyzicky. A najmä budete spokojní sami so sebou. Ťažko je žiť, keď ani neviete za čo bojujete. Ťažko je žiť, keď neviete ani kam smerujete. Na nikoho sa nespoliehajte, len sami na seba. Nikto Vás nevyzdvihne priamo do neba. Cestu životom si vyberáte VY a len vy sami.
Takže, keď chceš mať dobré výsledky a chceš byť spokojný sám so sebou. Tak sa prestaň vyhovárať. Nie, len k druhým ľuďom, ale hlavne prestaň dávať, výhovorky sám sebe. Keď budeš mať len výhovorky, zistíš, že z tých "kecov" čo každému dávaš do hlavy. Výsledky nebudeš mať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára