streda 30. septembra 2015

Ja a pozitívne myslenie

K pozitívnemu mysleniu som bola nabádaná už od malička, nakoľko môj strýko číta prevažne iba duchovné knihy. Už od malička nás brával do kníhkupectva, či už na narodeniny alebo na Vianoce, aby sme si vybrali darček. Tak, takto ma priviedol k duchovnej ceste.

Sebapoznanie a sebazdokonaľovanie som začala rozvýjať asi v 13rokoch, teda je tomu už 7 rokov. Najskôr som začala duchovným čítaním, neskôr praxou, cvičeniami a teraz sa snažím duchovné cesty aplikovať i do života. Aj keď to nie je ľahké, myslím si, že iba táto cesta dokáže skutočne naplniť a uspokojiť človeka.

Samozrejme, každí má občas chvíľky, kedy sa mu nedarí. Kedy prepadá panike, stresu a pochybnostiam. No duchovným cieľom je čo najskôr si povedať: „Aj keď to teraz nie je ružové, svojim myslením dokážem zmeniť túto situáciu.“

Duchovné rozvýjanie sa stalo mojou každodennou záležitosťou i keď, samozrejme, nie je to až také ľahké, ako to na prvý pohľad vyzerá. Ak si človek niekoľko rokov dookola opakuje „bludy“, je ťažké ich zmeniť, avšak nie nemožné.

Čo sa týka mojich splnených prianí a ako mi optimizmus a sebazdokonaľovanie ovplyvnilo život,... Mohla by som o tom hovoriť hodiny a hodiny. Avšak najväčšou výhrou je určite to, že som začala chodiť na Kung-Fu, kde som momentálne zástupcom trénera. Spoznala som niekoľko perfektných ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť v každej situácií a ktorí mi spríjemňujú život už len tím, že sú.

Nakoľko nie som ešte iba začiatočník alebo stredne pokročilý (nakoľko sa tak zatiaľ cítim a môj strach často ovplyvňuje, či sa mi prianie splní alebo nie), nejaké extra veľké sny zatiaľ nemám. Samozrejme, mám, avšak viem, že pokiaľ nebudem veriť že sú to malé sny ktoré sa ľahko splnia, tak to splnenie bude trvať dlho. Avšak viem, že sa mi oplatí čakať. Napr. momentálne nemám žiadneho partnera, ale viem, že moje čakanie sa naozaj oplatí. Pretože tým, že čakám a neskočím do hocijakého vzťahu viem, že ku mne príde naozaj ten môj pravý. Možno, keby som verila že je to jednoduché, nájsť si toho pravého, v priebehu mesiaca by som si ho našla, avšak, na takej vysokej duchovnej úrovni ešte nie som.

Za moje ďalšie splnené priania považujem napríklad že mám dlhoročnú najlepšiu kamarátku, o ktorú sa môžem vždy oprieť. Šťastných a stále rovnako zamilovaných a láskavých rodičov, ktorí by pre mňa zniesli i modré z neba, nápomocnú sestru, šikovného strýka a samozrejme, že sme všetci zdraví, šťastní a ľúbime sa.

Prianí som mala veľa a samozrejme, niektoré sa mi splnili, niektoré nie a časom som pochopila, že by mi viac ublížili a niektoré priania som jednoducho zrušila.

Za moje veľké splnené prianie považujem napríklad to, že so mnou išiel môj kamarát na stužkovú, ktorý je hanblivý a necíti sa dobre v spoločnosti, hlavne keď nikoho nepozná. To, že všetky problémy, či už choroby alebo niečo iné sa vždy vyrieši. A to, že som sa začala učiť maďarčinu.

Musím sa priznať, aj ja som jeden z ľudí, ktorí veria, že im šťastie padne z neba. Asi  3roky som dúfala, že sa jedného dňa prebudím a budem vedieť po maďarsky, žiaľ, nestalo sa tak (čo asi nikoho nezaskočilo). Tak, pozbierala som sily a začala som sa učiť. Nakoľko sa učím iba 1,5roka, neviem ešte všetko, no už sa dorozumiem a s tým spojené, dostala som sa na vysokú školu: Maďarský jazyk a literatúra a slovenský jazyk a literatúra – pedagógia. Viem, bude to ťažká cesta, no výsledok určite bude stáť zato. A ak sa pýtate, áno, spolužiačky ktoré vedeli po maďarsky a boli „pomstichtivé“ tvrdili že sa tam nedostanem, že sa nikdy nenaučím po maďarsky,... A viete čo? Dokázala som to.

A čo sa týka mojich najväčších terajších snov, ktoré sa snažím dosiahnuť sú: nájsť si toho pravého, uzmieriť sa s mojim kamarátom aj keď som urobila množstvo pubertálnych chýb, naučiť sa po maďarsky a hlavne, aby som si žila spokojne, šťastne a hlavne s láskou. A to isté chcem i pre moju rodinu.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára